Právna obyčaj – prameň práva na území Slovenska v období medzivojnovej ČSR

Abstrakt

Prezentovaný článok Právna obyčaj prameň práva na území Slovenska v období medzivojnovej ČSR predstavuje právno-historický pohľad na miesto a uplatnenie právnej obyčaje ako rozhodujúceho prameňa súkromného práva (presnejšie občianskeho práva hmotného) na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi v období medzivojnovej Československej republiky. Autorka kontatuje recepciu právnych obyčají do právneho poriadku prvej ČSR a zmenený význam tohto prameňa práva, čo dokladá judikatúrou Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu. Právna obyčaj stratila pozíciu rozhodujúceho prameňa práva, ďalej stratila
možnosť svojho vývoja v právotvornej judikatúre a následne ústavou neuznaná za prameň práva stratila aj možnosť svojho vlastného vývoja. V tejto podobe a hoci s reguláciou väčšiny súkromnoprávnych vzťahov mala obyčaj existovať až do prvej československej kodifikácie občianskeho práva v roku 1938, v skutočnosti však existovala až do nadobudnutia účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.