The principle of pacta sunt servanda: Roman-canonical roots and the method of its reception in modern Slovak law

Abstract

Zásada pacta sunt servanda alebo dohody treba dodržiavať, patrí medzi ustálené právnické spojenia s najvyššou mierou rozšírenia v modernej slovenskej aplikačnej praxi. Jednak ide o ľahkú uchopiteľnosť skúmanej zásady a tiež o jej vznešené vyjadrenie. Tie jej dávajú punc významnosti a silnej argumentačnej hodnoty. V aplikačnej praxi dokonca neraz dochádza k argumentovaniu rímskoprávnymi koreňmi, a to aj na úrovni súdnych rozhodnutí. Už zbežné zamyslenie nad podstatou problému však dostáva zásadu pacta sunt servanda do kontradikcie s notoricky známym faktom, že v antickom Ríme panovala najmä zmluvná typová viazanosť. Cieľom príspevku je preto posúdiť pôvod skúmanej zásady, formu jej recepcie a relevantnosť pre aktuálnu slovenskú právnu úpravu.