Význam zbierky Corpus Iuris Canonici pre platné kánonické právo

Abstrakt

Zbierka Corpus Iuris Canonici predstavovala hlavný prameň kánonického práva de facto od jej uzatvorenia približne okolo roku 1500, de iure od jej schválenia pápežom Gregorom XIII. v roku 1580 a do vyhlásenia prvého latinského Kódexu kánonického práva v roku 1917. Napriek tomu, že v jej prípade nešlo o kompiláciu úradnú či exkluzívnu, výrazným spôsobom vplývala na vývoj tohto právneho systému počas viac než štyroch storočí a zreteľne tiežť prispela ku konštituovaniu jeho súčasnej podoby. Význam Korpusu kánonického práva, pozostávajúceho z piatich osobitných zbierok, však nemožno z hľadiska platného práva redukovať len na úroveň materiálneho prameňa práva, keďže platný latinský kódex odkazuje na staré právo a nepriamo tiež na jeho možnú aplikáciu na konkrétne právne kauzy. Hlavným cieľom tohto článku je poukázanie na jednotlivé fázy vývoja tejto zbierky, charakteristika a spôsob jej pozitívnoprávnej aplikácie až po zdôraznenie jej dôležitosti pre platné kánonické právo.